Zaujímavosti v okolí Rehakliniky a kúpeľného mesta Dudince

Fascinujúce čaro histórie a krása prírody

Okolie Dudiniec je bohaté na fascinujúce a nenapodobiteľné prírodné a historické zátišia. Na miesta, ktorých akonáhle sa dotnete a vidíte ich na vlastné oči, pocítite ich ohromnú pulzujúcu energiu. A presne také sa nachádzajú v regióne Hontu a časti susedného Tekova a Novohradu…


Travertínové Rímske kúpele

Kúpeľné mestečko Dudince je známe svojou pitnou  liečebnou kúrou s miestnou „prdľavkou“. Je to veľmi vzácna vysoko mineralizovaná voda, ktorá vďaka kombinácii oxidu uhličitého a sírovodíka umožňuje liečbu rôznych ochorení súčasne. Pri pravidelnom pití má  hypotonické účinky (znižuje tlak) a tiež znižuje kyslosť žalúdka (odstraňuje pálenie po refluxe) a pri opláchutí očí odstraňuje pocit suchých očí. Podobnú vodu v Európe je možné nájsť už len vo francúzskom Vichy. Mimochodom, práve v Dudinciach sa v minulosti údajne kúpala a pila z miestnej minerálnej vody špeciálne vyrobený nápoj a víno aj cisárovná Alžbeta, známa aj ako Sissi. V tesnej blízkosti kúpeľného parku sa nachádzajú travertínové Rímske kúpele. Miestnymi ľuďmi sú nazývané aj Močidlá ( ide zrejme o kúpeľné jamy vyhĺbené do travertínu až v stredoveku), ktoré tvorí sústava do travertínu vytesaných kamenných bazénov. V nich môžete aj pozorným voľným okom uvidieť skamenené zvyšky tráv, konárov a listov rôznych stromov.

Travertínové Rímske kúpele

Všade samé dierky

O tom, že nie je dierka ako dierka a že aj dierka môže mať svoje čaro – pokiaľ sa vám neurobí v nevhodný čas a na nevhodnom mieste, sa môžete presvedčiť v Hontianskych Tesároch, nachádzajúcich sa pár kilometrov severne od Dudiniec. Ich nepochybnou atrakciou sú Dúpence (resp. Dúpänce), ako sa nazývajú približne 5 metrov veľké a takmer 2 metre vysoké skalné otvory, v stredoveku vyhĺbené do sopečného tufu. Hoci sú viacerí konšpirátori a halucinogénni dobrodruhovia presvedčení, že majú mimozemský pôvod, prípadne že slúžili v stredoveku mníchom ako meditačné komory, pravda je iná. Osemdierka, jedno a dvojdierky, v Hontianskych Tesároch boli vysekané do mäkkej horniny v čase tureckých nájazdov ako skrýše pre miestnych obyvateľov. K tejto pomerne neznámej hontianskej atrakcii sme sa dostali po krátkej prechádzke, keď sme odstavili auto pri železničnej stanici a popri nej sme sa pešo prešli až na poľnú cestu, ktorá nás postupne cez koľaje doviedla cez pole až k lesu, kde sa pri strome a posede nachádzal aj ukazovateľ na začiatok Tesárskej rokliny a taktiež na osemdierku a na jedno- a dvojdierku. Výlet a prístup k nim je nenáročný a verte, stopercentne stojí za to!

Všade samé dierky

Pôsobivá Tesárska roklina

Aj keď svojou vzdialenosťou neveľké, no zato príjemné a jedinečné sa neďaleko Dúpencov v katastri obce Hontianske Tesáre nachádza kaňonovité údolie Tesárska roklina. Roklina vznikla prerezaním miestneho vodného toku cez skaly vulkanického pôvodu. Na tunajších skalných stenách je dobre viditeľná sedimentácia – usadzovanie a vrstvenie hornín. K atraktivite Tesárskej rokliny vyhlásenej pre svoju výnimočnosť i za národnú prírodnú pamiatku prispievajú štyri vodopády, z ktorých najväčší dosahuje výšku 8 metrov. Tesárska roklina je prístupná v každom ročnom období po červeno značenom turistickom chodníku z obce Hontianske Tesáre.

Pôsobivá Tesárska roklina

Základy románskeho kostola v Hontianských Tesároch, krčma a cintorín s hrobom Karola Braxatorisa

Pri ľahkej cyklotúre je možné si v 6 km vzdialenej dedinke Hontianske Tesáre pozrieť v roku 1991 objavené základy románskeho kostola. Je na malej vyvýšenine a je z nej nádherný výhľad na celé okolie. V tesnej blízkosti je cintorín s hrobom Karola Braxatorisa (brat Andreja Sládkoviča). Tesne pri kostolíku sú aj pozostatky stredovekej krčmy v ktorej sa zastavovali najesť, napiť a vyspať počas návratov na Slovensko z Uhorského snemu aj Ľudovít Štur či Šandor Petofi. Pri cestách na štúdia do Banskej Štiavnice  tam prespával iný maďarský spisovateľ Kálman Miksath. Pre zaujímavosť kostolík rozobrali obyvatelia obcí Hontianske Tesáre a Dvorníky. Z kameňa si urobili v 19. storočí základy nových kostolov v oboch obciach a prestali sa hádať ktorej obci kostol patrí.

Stará Hora a jej pivnice

Na južnom okraji Štiavnických vrchov, povyše dedinky Sebechleby (áno, tej z ktorej pochádzali známi televízni Sebechlebskí hudci…😊), sa nachádza malebná vinohradnícka osada Stará Hora, v roku 1981 zapísaná do zoznamu Pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry na Slovensku. Oprávnene. V náručí všadeprítomného viniča sa zachovalo množstvo vinárskych domčekov s vínnymi pivnicami, ručne kopanými do tufového podložia, v ktorých je uložený miestny poklad – starohorské samorodé víno (odporúčame ochutnať). Dominantou Starej Hory okrem niekoľko storočí starých pivníc a vinárskych domčekov, je baroková Kaplnka sv. Urbana z roku 1732, zasvätená pamiatke sv. Urbana – pápeža a mučeníka a patróna vinohradníkov. Pre svoju malebnosť a zachovalosť pri kaplnke v minulom storočí natáčala talianska produkcia scény do Donicettiho opery Nápoj lásky

Stará Hora a jej pivnice

Unikátna lisovňa olejov

Sedem kilometrov severne od Dudiniec sa nachádza dedinka Súdovce  a v nej rodinná lisovňa za studena lisovaných olejov  . Z lokálnych surovín tu s úctou ku každému semienku vznikajú zdravé tekuté bohatstvá. V nej je možná prehliadka výrobne, ukážka lisovania aj samotná ochutnávka olejov. A to nielen čerstvo vylisovaný olej, ale aj ďalšie druhy olejov a tiež aj 4 druhy domácej horčice. V lisovni sa nachádza aj malý obchodík, v ktorom si na záver môžeš zakúpiť svoju fľašku číreho zdravia. Prehliadku lisovne olejov v Súdovciach sa dá doplniť o objavenie slovenského unikátu: najstaršie ginko dvojlaločné na Slovensku sa košatí neďaleko klasicistického kaštieľa, pri ktorom sa kedysi rozprestieral krásny park. Tento približne 270 rokov starý strom je jedným zo 4 chránených stromov v okrese Krupina.

Unikátna lisovňa olejo

Kamenné ruiny kláštora

Necelých dvadsať kilometrov severovýchodnejšie, neďaleko Krupiny, sa na Krupinskej planine, v oblasti Bzovíckej pahorkatiny – na samom okraji dediny Bzovík, do širokého okolia čnejú štyri nárožné bašty s delovými otvormi a hradby kamennej, goticko-renesančnej protitureckej pevnosti. Tá bola kedysi aj kláštorom premonštrátov. Dnes tvoria areál kláštora už len ruiny, z ktorých ako-tak stojí len jedna – gotická sakristia, pozmenená na kaplnku. Samotný kostol miestni obyvatelia rozobrali tesne po druhej svetovej vojne a postavili si z nich domy a nový kostol v dedine. V osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo úplne zrekonštruované opevnenie a strážne bašty. Opevnený kamenný kláštor premonštrátov v Bzovíku si aj dnes uchováva silnú, neviditeľnú a magickú energiu. Pocítite ju okamžite, ako po drevenom moste vstúpite cez vchodovú bránu do jeho areálu. Tá zrejme súvisí aj s legendou, podľa ktorej je vidieť v noci na múroch pevnosti prízrak dcéry urodzeného pána Balašu, na ktorej sa brutálne vyvŕšili mnísi vyhnaní z kláštora jej otcom…

Kamenné ruiny kláštora

Protiturecká Vartovka

Už vyše štyri storočia sa nad Krupinou vypína strážna veža Vartovka, štvorcová veža, vysoká 13 metrov, ktorá je zapísaná aj v zozname Národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Vartovku postavili približne v roku 1564 – ako súčasť obranného systému, v rámci ktorého bola chránená Krupina a aj okolité banské mestá pred blížiacimi sa Turkami, povstaleckými alebo cisárskymi vojskami. Krupinská Vartovka sa zachovala ako jedna z posledných stredovekých strážnych veží na území Slovenska. Svoju funkciu prestala plniť začiatkom 18. storočia, chátrala a až v druhej polovici 20. storočia bola obnovená. Odvtedy slúži ako rozhľadňa na Štiavnické vrchy a Krupinskú planinu.

Protiturecká Vartovka

Tisícročná ruina kostola

Neďaleko Dudiniec, južným smerom sa na začiatku dedinky Veľká Čalomija, na jej okraji, nachádza zrekonštruovaná pôsobivá ruina takmer tisícročného Pustého kostola, ktorý je jedným z najstarších sakrálnych stavieb na území Slovenska. Zaujímavosťou je, že bol postavený v 11. storočí na mieste pohanského pohrebiska. V časoch tatárskych nájazdov bol zničený, neskôr obnovený, pričom od druhej polovice 19. storočia postupne schátral.

Tisícročná ruina kostola

Maďarský Vlkolínec – Hollókő

Po prehliadke ruín skúste podľahnúť vábeniu neďalekého (40 km) juhovýchodne vzdialeného „maďarského Vlkolínca“. Malebná dedinka Hollókő sa nachádza v Novohradskej župe – neďaleko mestečka Szécsény. Nad  dedinkou sa vypínajú ruiny zreštaurovaného kamenného stredovekého hradu z 13. storočia. Pod nimi starobylé uličky v podhradí učupenej dedinky Hollókő, v ktorej sa nachádza aj 67 chránených, zachovalých a stále obývaných sedliackych domov z prelomu 17.-18. storočia, vďaka čomu bola ako prvá na svete, v roku 1987, zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V niektorých domoch sú popri tom, že sa v nich stále žije, umiestnené  múzeá, ktoré sú vítaným miestom návštev turistov počas široko-ďaleko známych jarmokov, folklórnych podujatí či dní remesiel.

Maďarský Vlkolínec - Hollókő

Kamenné obydlia v Brhlovciach

V regióne Hontu, sa v Ipeľskej pahorkatine – v doline riečky Búr – nachádza dedinka Brhlovce. V nej je turistickým magnetom komplex skalných obydlí vytesaných do sopečného tufového podložia, ktoré obyvateľom kedysi slúžili na ochranu pred nájazdami Turkov, neskôr v nich bývali chudobnejší obyvatelia. Obydlia po prvý raz spomína vo svojom diele aj polyhistor Matej Bel z Očovej v roku 1742. Vďaka tufovej hornine sa obydlia vyznačujú tým, že v zime sa v nich cítite príjemne teplo a v lete si zase udržujú dostatočný chlad. Dnes tvoria súbor objektov patriacich pod pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a viaceré z nich, ktoré nie sú verejne prístupné, využívajú ľudia aj dnes ako kôlne, špajzy či rôzne pivnice.

Kamenné obydlia v Brhlovciach

Hrušovské pivnice

V malebnom údolí západnej časti okresu Veľký Krtíš, v schúlenej dedinke Hrušov sú okrem historických zvyškov pôvodnej ľudovej architektúry najväčším lákadlom do pieskového tufu vysekané pivnice, ktoré svojho času slúžili nielen na uskladnenie zeleniny, ovocia a vína, ale aj ako úkryty pred tureckými  nájazdmi či inými, zväčša vojenskými pohromami. Niektoré z pivníc sú viacmiestne, vyznačujúce sa výbornými klimatickými podmienkami. Mnohé z pivníc boli a aj dodnes sú určené výhradne len na uskladnenie vína. Mimochodom, práve vysekané pivnice sú súčasťou miestneho šesťkilometrového náučného chodníka, ktorého súčasťou je aj návšteva Prašného vrchu. Ten sa vypína nad Hrušovom a je na ňom postavená aj približne pätnásťmetrová drevená rozhľadňa, z ktorej možno dovidieť na pohorie Tribeč, Inovec a Vtáčnik, a pri dobrej viditeľnosti až na Čertov vrch v Malých Karpatoch, resp. na Rakytov v Nízkych Tatrách.

Hrušovské pivnice

Impozantný hrad Čabraď

Keď cestou z Hontianskych Tesárov smerom na Krupinu odbočíte na Bzovík, dostanete sa z neho k obci Čabradský Vrbovok. Neďaleko nej sa nachádza  „perlu Hontu“ – impozantnú a mohutnú ruinu hradu Čabraď, nachádzajúceho sa uprostred Krupinskej vrchoviny na vyvýšenom pahorku. V údolí ho obteká z troch strán riečka Litava. Kedysi sa hrad nazýval ako ona – Litavský. Mimochodom, až priamo k hradu vedie príjemná, nenáročná kamenistá cesta lesom z osady Konské neďaleko Čabradského Vrbovka, ktorú sme absolvovali „pešo“, pretože autor textu potrebuje pohyb a tiež sme si netrúfli riskovať naše nové vozidlo na jej pomerne narušenom teréne. Pôvodne obranný hrad nedobili ani Turci. Jeho koniec spečatili až poslední majitelia Koháriovci, ktorí ho nechali podpáliť. Každopádne, výhľad z hradu je zaujímavý, podobne ako aj jeho ruiny. Zaujímavá je aj pod hradom stojaca kaplnka sv. Štefana kráľa, klasicistická stavba na pôdoryse gréckeho kríža z roku 1813, ktorá je, žiaľ – podobne ako množstvo pamiatok na Slovensku – v dezolátnom stave…

Impozantný hrad Čabraď

Text a foto: SCG